Od krôčikov k vykročeniu

Chov včiel je ušľachtilá záľuba. Múdry včelár vie, že svojou aktivitou pomáha viac ostatným okolo ako sám sebe. Prečo to robí? Lebo aj tá desatina úžitku včelstva, ktorá pripadne včelárovi, stojí za to. Koniec-koncov, nie všetko, čo človek robí, robí vždy len pre peniaze. Starostlivosť o včely núti človeka byť činorodým vo všetkých smeroch – zabezpečí mu dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, podnieti ho k vzdelávaniu, k zvýšenému záujmu o celospoločenské dianie, vyžaduje si udržiavanie sociálnych kontaktov. Iste, iný pohľad na vec má záujmový včelár s dvomi-tromi včelstvami, iný včelár, ktorý sa chce chovom včiel živiť.

Sme na jednej lodi, každý chce zo včelstva dosiahnuť maximálny profit, niekto okamžitý, ďalší dlhodobý, niektoré veci nemôžeme oddeľovať, ba naopak, musíme za ne „zabojovať“ spoločne. Preto ma teší akýkoľvek úspech každého z nás.
Často sa opakujúcou témou včelárskych diskusií je otázka statusu – postavenia včelára v spoločnosti. Otázka – Ako nás, včelársku komunitu vníma okolitý svet? Odpovedať nie je jednoduché, aj našu komunitu tvoria len ľudia so svojimi slabôstkami a slabosťami.
Výsledný obraz je tak mozaikou pätnástich tisícok drobných úlomkov zozbieraných na území od Bodrogu po Moravu. Drobných, verme, že blýskavých, neprehliadnuteľných v spoločnosti ostatných. Veľmi dôležité je, ako vnímame sami seba navzájom. Vyjadrenia typu: „XY je síce víťazom niekoľkých medzinárodných súťaží (rozumej: „majstrom sveta vo svojej kategórii“), ale ja ho neuznávam!“, hovorí samé za seba a prestíži včelára nepridá ani v komunite včelárov, ani mimo nej.
Včelári odjakživa patrili k ľuďom pracovitým, svedomitým a statočným, takým, akých si váži každá spoločnosť budovaná na ľudských hodnotách. V uplynulých rokoch sa nám podarilo dosiahnuť celý rad pozoruhodných výsledkov v kvalite našej produkcie. Sprísnenie kvalitatívnych kritérií pre med a ostatné včelie produkty iniciované vedením SZV, nastavenie a uplatnenie systémových kontrolných mechanizmov neustále zužuje priestor pre rôznych špekulantov v našich radoch a významne posilnilo dôveru obyvateľstva k našim produktom. To prispelo aj k akceptovaniu vyšších cien verejnosťou, k nasmerovaniu časti spotrebiteľov k „predajom z dvora“.
Ďalšie je na nás samotných v duchu príslovia: „Pomôž si človeče, aj pánboh ti bude na pomoci“. Lebo spomínané úspechy, na ktorých by sme všetci sami tak radi postavili svoju lepšiu budúcnosť, treba rozšíriť medzi obyčajných ľudí. Pomaličky, ale systematicky, nevtieravo. Čím väčší záujem o včelárstvo vzbudíme, tým lepšie pre nás.
Včelárstvo nezamestnáva len včelárov, dáva príležitosti pre množstvo iných profesií v poľnohospodárstve i v priemysle. Smutný je pohľad na spustnutú krajinu, neobrobené lány polí, rady ľudí čakajúcich na sociálnu podporu… Aj preto je prospešné, keď včelárstvo v štáte dobre funguje, keď ľudia o tejto previazanosti poľnohospodárskej produkcie a jej odbytu vo vlastnej krajine vedia a vedome ju podporujú. Na Slovensku zatiaľ nemáme plošný problém s odbytom medu. Možno aj preto sa propagácii jeho domácej spotreby venujeme menej ako niektoré okolité krajiny. Otázkou je – dokedy? Inšpirovať by sme sa mohli napr. malým Slovinskom. Už roky tam organizujú koordinované akcie na podporu spotreby domácich produktov – napr. Tradičné slovinské raňajky… V škôlkach, hoteloch, penziónoch, domovoch sociálnych služieb a inde ponúkajú chlieb s maslom a medom, mlieko a jablko – pochopiteľne, všetko z domácej produkcie! Je dobré, keď takúto iniciatívu podporí štát, ale úspešne ju možno pripraviť aj na regionálnej úrovni, ľuďmi z našich radov, zamestnanými vo sfére služieb. Nestojí to takmer nič, ale dosah týchto krokov je z hľadiska budúcnosti včelárstva v našej krajine obrovský. Bez nich sa očakávaný profit sotva dostaví.

Ján Repka