„Čím to je, že…?“

Na slová tejto piesne skupiny No Name som si spomenul pri vyhodnotení konferen cií regionálnych organizácií SZV. Akoby slová tejto piesne boli inšpiráciou pre diskusie niektorých delegátov. Hovorí sa, že nič nie je čisté, že žiadna ľudská povaha nie je namiešaná v čistom stave, každý má v sebe kúsok konštruktívneho tvorcu i dávku kritika. Každý má viac alebo menej túžby po novom a lepšom, ale aj dávku konzervativizmu. A záleží na impulze, či sa v ňom vyburcuje to, alebo inokedy opak. A predsa u niektorých prevažuje kritika, nedôvera, závisť a neprajnosť, akoby práve tieto negatíva boli hnacou silou ich myšlienok a následnej diskusie.

Regionálne konferencie mali ukázať, akým smerom sa bude uberať novembrové Valné zhromaždenie Slovenského zväzu včelárov. Treba povedať, že niektoré regionálne konferencie boli ukážkou toho, akou cestou by sa malo nasledujúce Valné zhromaždenie SZV uberať a nič ďalšie nevyriešilo, rozjatrilo rany z minulosti a len zásluhou zdravého jadra sa spory utlmili. Bol by som rád, keby sa Valné zhromaždenie nieslo v duchu konštruktívnej diskusie a podpory dobrých nápadov, zvýšila sa aktivita delegátov a nebolo to len o očakávaní, čo urobí ústredie.
Vo svojom živote stretávam dve skupiny včelárov. Jedni sú otvorení všetkému novému, svojím životným elánom a novými nápadmi vedia nakaziť iných. Nestačí im len pozorovať život okolo seba, študovať najnovšie poznatky svetového včelárstva a použiť to vo vlastnej včelárskej praxi, ale ďalej to nové kreatívne dotvárať, domýšľať, rozvíjať, skladať a kombinovať, a predovšetkým čítať život medzi riadkami, nelietať v oblakoch, fantazírovať o nemožnom a aj svojmu okoliu dávať reálne návrhy na zlepšenie stavu.
Takýmto včelárskym funkcionárom, ktorí roky robia bez nároku na odmenu a čas, strávený prácou pre členov svojej ZO SZV, treba úprimne poďakovať. Netúžia po masovom potlesku, stačí im radosť z toho, že to funguje. Žiaľ, chybou je, že niekedy ich jedinou odmenou je šomranie a nespokojnosť časti tých včelárov, pre ktorých sa tento včelársky funkcionár obetoval. Táto druhá skupina potvrdzuje mnohorakosť nášho včelárstva. Aj oni majú svoju váhu. Hlavne v krčmových debatách, ak stretnú niekoho, kto je ochotný ich počúvať, a aj keď sa nevyjadrí, tak to považujú za súhlas a kritizujú. A ak je to možné, deštruujú. Sú to včelári, ktorí s obdivuhodnou presnosťou dokážu preosiať cez diapazón svojho myslenia všetko nové, čo niekto vytvoril, porovnávajú neporovnateľné, nachádzajú slabé miesta. Detaily skúmajú pod mikroskopom, odhaľujú chyby a vyratúvajú všetky predpokladané (podľa nich!) neblahé dôsledky. Ich genialita sa prejavuje v kritike všetkých tvorivých nápadov, ale aj v kritike fungujúceho, zabehnutého systému a objavovania nedostatkov. Sú revízormi, kontrolórmi a chceli by byť aj inkvizítormi. Všetci, ktorí sú lepší ako oni, sú podľa nich brzdou pokroku a len ich pravda je pravdou.
Čím to je, že svet včelárov je taký rozporuplný, že niekedy niektorí včelári kráčajú aj v protismere a navzájom sa zrážajú? Asi preto, že jednosmerka vedie len do neba.
Robme všetko preto, aby vo svete včelárov nebola na prvom mieste nedôvera, závisť a neprajnosť a nedovoľme, aby nás niekto manipuloval z pozadia. Buďme múdri a tvoriví, lebo len vtedy budeme mať odvahu ísť proti prúdu, keď sme presvedčení, že neslúžime iba sebe. Získavajme nové poznatky a nezastaňme na prvotnej pravde, čo ako by vyzerala definitívne, ak sa okolnosti posunuli niekam ďalej.

Ing. Ľudovít Gál, predseda SZV