Včely, včelár a historické paralely

Prázdninové mesiace sú v spoločensko-politickom dianí už tradične „uhorkové“. Rozhodne to neplatí o dianí v živote včelárov. Podujatím, na ktoré sa väčšina z nás doslova teší, je Včelárska nedeľa vlastnej základnej organizácie. Veď, kde inde nájdete toľko pochopenia pre svoje hobby ako medzi rovnako nakazenými.
Funkcionárov ZO SZV, delegátov na jesenné 10. Valné zhromaždenie čaká ešte jedna vážna úloha – dôkladná príprava podkladov pre programové smerovanie slovenských včelárov ako celku – stavovského bloku s jednotným poslaním. Hoci je organizačná štruktúra našich včelárov členitá, a nie všetkým vyhovujú existujúce pravidlá hry, v záujme prospechu celku by sme mali prejaviť istú veľkorysosť a ctiť si platný právny stav. Že sú medzi včelármi záujmové skupiny hľadajúce výnimky a obchádzky zákonov, je verejným tajomstvom. Blíži sa čas praktického uplatnenia Nariadenia vlády č. 31, ktoré definuje aj podmienky pomoci včelárom. Či nám budú „papieroví“ včelári na prospech, aké výhody a komu takéto kroky prinesú, ukáže najbližšia budúcnosť.
S istotou možno povedať, že slovenské včelárstvo je z hľadiska počtu včelstiev stabilizované. Už roky sa počty našich včelstiev pohybujú okolo čísla 250 000. Hoci by sme dokázali udržať aj oveľa vyššie stavy, momentálna ekonomická situácia tomu nepraje. Paradoxne – práve v týchto podmienkach sa rodí nová, ambiciózna včelárska generácia odhodlaných mladých včelárov. Banskobystrickú SOŠ s učebným odborom včelárstvo ročne opúšťajú desiatky študentov, ktorí iste o pár rokov významne prehovoria do diania v našej stavovskej organizácii. Nezaťažení minulosťou, s primeraným odborným vzdelaním a jasným ťahom na bránu formulujú už dnes svoje očakávania omnoho náročnejšie ako ich otcovia a dedovia.
Začiatkom augusta si pripomenieme 80. výročie Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci. Je to veľký sviatok slovenských včelárov a inšpiratívny bod pre všetkých, ktorí sa dnes (s rukami za chrbtom) sporia o každý cent v prospech našej stavovskej organizácie.
Celkom isto nemožno prirovnávať roky veľkej hospodárskej krízy z konca dvadsiatych rokov s tou súčasnou. Život bol určite ťažší. A predsa sa našim predchodcom zámer vybudovať si vlastný výchovno-kultúrny stánok podaril. Koľko obety, zanietenia, svornosti, vzájomného porozumenia, tolerancie a pokory bolo pre to treba? Stačí si na chvíľu sadnúť a mlčky popremýšľať. Je veľa dôvodov hľadať paralely s dnešnou dobou. Včela zostala včelou. A čo včelár…?

Ján Repka