Využime, čo doma máme

Je tu jeseň. Čas, keď si aj ten najväčší včelár, (posudzovaný počtom zazimovaných včelstiev), môže na chvíľu vystrieť chrbát a oddýchnuť si. Podľa výnosov medu nemáme za sebou dobrú sezónu, len v ojedinelých lokalitách sú včelári spokojní. Vypadla znáška z repky, sklamal agát, ani maliny nemedovali ako po iné roky a medovica chýbala takmer na celom území republiky.
Medu je poskromne, vo výhode sú tí včelári, ktorí si ušetrili vlaňajšie prebytky aspoň pre stálu klientelu. Samostatnou kapitolou sú včelári – živnostníci.

Ekonomika nepustí, slabšie výnosy včelstiev treba sanovať príjmami z iných činností, čo v časoch ekonomickej krízy môže byť chvíľami dosť zložité. Niet im čo závidieť. Príslovie hovorí: Nie každý deň je nedeľa! Akosi prirodzene roky úrodné striedajú roky menej úrodné, a dobrý hospodár na to pamätá. Pamätá, len nie vždy je schopný situáciu zvládnuť vlastnými silami. Iste aj preto sú odvetvia poľnohospodárskej výroby priamo či nepriamo dotované vo väčšine krajín sveta.
Systém podpôr je rôzny – od priamych dotácií až po intervenčné štátne nákupy jednotlivých komodít. Aj u nás kedysi existoval centrálny nákup medu, ktorý od včelárov každoročne vykúpil celú ponúknutú produkciu. (Možno by stálo za to, túto myšlienku oprášiť). Včelár si ľahko zrátal, čo sa mu oplatí, aj preto sme mali stavy včelstiev oproti dnešku takmer dvojnásobné. Neviditeľná ruka trhu v trhovom hospodárstve razom spôsobila prebytky, včelár s kanvami medu na pleciach, bez vidiny ich rozumného speňaženia, ba niekedy aj podvedený nezodpovednými obchodníkmi s medom, prudko znížil stavy včelstiev, príp. včelnicu celkom zrušil.
A hoci sa situácia po dvoch desaťročiach zmenila, len málokto má chuť začínať znova. Paradoxne – úpadok včelárstva najviac zasiahol lokality postihnuté zmenou pomerov v celej šírke, úbytok pracovných príležitosti nevynímajúc. Dorábanie medu nie je fyzicky ľahká práca, to potvrdí každý, kto si vyskúšal aspoň jeden rok na včelnici. Nečudo, že sa doň noví ľudia nehrnú, osobitne v dobe, keď sa akákoľvek fyzická práca považuje dobre že nie za fyzický trest. Včelárstvo však môže byť významným doplnkovým príjmom v rodinách dedinských farmárov, chovateľov dobytka, oviec, hydiny. Aj vo veľkých krajinách, akými sú Veľká Británia, Francúzsko či Taliansko…, sú včely súčasťou iných fariem, nezriedka hlavným zamestnaním pani farmárky. Podmienky na to máme, predurčuje nás k tomu spôsob osídlenia krajiny, žitie troch štvrtín obyvateľstva vo vidieckych sídlach. V lokalitách, kde s pomerne malou námahou možno získať najkvalitnejší slovenský med. Pravdaže, chce to rozumný plán, vyčlenenie investícií, rezerv na roky menej prajné. A hlavne – začať! Že nie je vhodná doba? Aj vo vojnách sa deti rodia…! Skúmavý pohľad do radov našich včelárov prezrádza blížiacu sa radikálnu generačnú výmenu. Bolo by neodpustiteľnou chybou, keby s odchodom včelárov, ktorí celé desaťročia posúvali naše včelárstvo vpred, tíško odišli do histórie aj ich početné včelstvá.

Ján Repka