1919 – 2019 –

100 rokov Zemského Ústredia

Naplnenie emancipačných snáh slovenského národa v novovytvorenej Československej republike vytvorilo nové podmienky aj pre spolkový život, včelárov nevynímajúc. Roztrieštenosť včelárskej komunity vo vyše 40 spolkoch, bez jednotného vedenia, bola brzdou napredovania tejto stavovskej organizácie. Preto sa skupina pokrokových včelárov podujala na významný krok – na jej  zjednotenie a centrálne riadenie.

Stalo sa tak 15. augusta 1919 na ustanovujúcom valnom zhromaždení Zemského Ústredia včelárskych spolkov (ZÚSVč.) pre Slovensko so sídlom v Bratislave.

Dátum konania valného zhromaždenia nebol náhodný, organizátori ho cielene zvolali na deň 50. výročia založenia prvého celoslovenského včelárskeho spolku v roku 1869 v Pružine (na nátlak maďarskej vlády musel po krátkej existencii svoju činnosť ukončiť),  čím deklarovali, že ide o obnovenie a pokračovanie tohto spolku.

Ustanovujúceho valného zhromaždenie Zemského Ústredia včelárskych spolkov pre Slovensko sa zúčastnili delegáti zastupujúci 27 spolkov.

Rokovanie viedol český včelársky expert Václav Šmidlík a predsedal mu Dr. Ján Gašperík z Bratislavy. V správe konštatovali, že do dňa konania zhromaždenia bolo na Slovensku utvorených 58 spolkov so 4500 členmi. Delegáti schválili návrh stanov a zvolili predsedníctvo a výbor.

Predsedníctvo

Predseda Dr. Ján Gašperík – prednosta II. odd. Riaditeľstva železníc, Bratislava, podpredseda Ján Krivoš – obchodník, Liptovský Mikuláš,  jednateľ (tajomník) Václav Suchý – školský inšpektor, Banská Bystrica, pokladník Augustín Šínsky – bankový úradník, Bánovce na Bebravou, knihovník Pavel Hutta – asistent hospodárstva, Bratislava , redaktor Juraj Babka – učiteľ, Liptovská Sielnica.

Výbor:

Ján Diežka – roľník, Dolný Kubín,  Imro Hornák – strojník, Olšovany,  Ján Pihorňa – roľník, Holíč,  Otakar Švéda – lesný správca, Liptovský Hrádok,  Ján Kaňka – učiteľ, Šenkvice, Emil Rott – lesný správca v. v., Zvolen,  Gustáv Šimko – školský inšpektor, Trenčín,  Ľudovít Krajc – riaditeľ Hospodárskej banky, Trnava, Štefan Suchar – Trstín,

Ján Kudlač – železničiar, Piešťany,  Michal Holmík – župný úradník, Trenčín,  Samuel Mikulík – strojník, Varín.

Náhradníci výboru: Peter Jamriška – profesor, Banská Bystrica Ján Hysko – evanjelický farár, Obišovce Pavol Štarke – richtár, Martin,  Medvecký – slúžny, Tvrdošín.

Včelárska organizácia prešla v priebehu rokov viacerými organizačnými zmenami i zmenami názvu.

Z Krajinského  ústredia včelárskych spolkov na Slovensku sa stala  Jednota slovenských včelárov (JSV), neskôr sa premenovala na Ústredie včelárskych združení (ÚVZ) na Slovensku. V roku 1957 – prijala včelárska organizácia nový názov Slovenský zväz včelárov (SZV).

V rokoch 1961 – 1968 boli včelári na Slovensku včlenení do Československého zväzu včelárov (ČSV) v Prahe. Samostatnosť Slovenský zväz včelárov (SZV) so sídlom v Bratislave opäť obnovil v roku 1968.

Jednotná včelárska organizácia pod názvom Slovenský zväz včelárov  fungovala až do roku 1990.

Rozdielne názory  jej členov na poslanie i fungovanie tejto záujmovo profesijnej organizácie v nových spoločensko-ekonomických podmienkach  a neochota niektorých jej členov akceptovať spoločný program  vyústili do postupného delenia na niekoľko menších včelárskych združení. Postavenie včelárskej organizácie i rokovacia pozícia včelárskej komunity tým značne utrpeli.

Snahy slávnych včelárskych predkov spred sto rokov zjednotiť včelárov na Slovensku pod jedno vedenie tak časť včelárov odsunula na vedľajšiu koľaj.

SZV sa k výročiu vytvorenia Ústredia hrdo hlási. Ono samotné dokazuje, aké prezieravé rozhodnutie našich predchodcov bolo. Sto rokov je dlhá životná púť, je na nej veľa úspechov, na ktoré sme právom pyšní, so zdravým sebavedomím ich tvorcom vzdávame hlbokú úctu a vďaku.

Dnes je komunita včelárov najpočetnejšou skupinou chovateľov úžitkových zvierat v republike. Včelárov  je takmer 18 500. Prevažnú väčšinu z tohto počtu (76%) združuje vo svojich radoch Slovenský zväz včelárov, v 144 základných organizáciách, s celkovým súčtom 232 400 registrovaných včelstiev. Aj po spomínaných oslabeniach SZV zostáva najvplyvnejším subjektom medzi domácimi včelármi. Je to nielen veľká sila, ale aj veľký morálny záväzok pre vedenia SZV doviesť členskú základňu k novým perspektívnym cieľom.

Zdroj: CRV, Ústav včelárstva Liptovský Hrádok/údaje aktuálne k decembru 2018