Straty, nálezy a nová éra

Za sebou máme náročnú prvú polovicu ďalšieho včelárskeho roka. Už teplá dlhá jeseň nám pripravila nemálo nástrah a prekvapení. Nejeden včelár učičíkaný mimoriadne teplou jeseňou s množstvom kvitnúcich burín a kvetov v pridomových záhradkách odložil aj skúsenosťami overené zdravotné zásahy vo včelstvách na neskôr, na chladnejšie dni. Keď si už konečne stanovil deň „D“, zistil, že v úľoch už nie je čo ošetrovať… Mimoriadne vhodné podmienky pre rozvoj roztoča Varroa spôsobili, že parazit udrel v jeseni plnou silou, slabšie včelstvá sa vlastnými silami neubránili, podľahli sekundárnym nákazám, nadobro opustili svoje príbytky. Už v jeseni sme zatvárali letáče niektorých prázdnych úľov.

Ďalšie prišli na rad na jar. Prejavila sa nevhodná skladba zásob s vysokým podielom inokedy vzácnej neskorej medovice alebo neskoro doplnené glycidové zásoby ako náhrada za odobratý med. Najmä menej skúsení včelári stáli bezradne pred ťažkým rébusom:

Čo robiť, aby boli straty čo najmenšie?

Ozajstnou skúškou správnosti postupov bola extrémna zima, akú si málokto pamätá. V časoch nedočkavo očakávaných prvých preletov včelstiev prišli silné mrazy a predĺžili nútený pobyt včiel v úľoch o celý mesiac. Zatiaľ čo silné včelstvá prekonali aj tento extrém vcelku bez ujmy, slabé ho nezvládli. Slabé včelstvo sa chovať neoplatí, presvedčili sa

o tom mnohí včelári. A tak máme pred sebou vážnu úlohu – naučiť sa chovať silné včelstvá.

Jednoduché a zložité zároveň. Nič nové, veterinári prízvukujú dôležitosť zdravotného stavu ako prevencie pred chorobami, vrátane tých s fatálnymi dôsledkami, pri každej príležitosti. Zdravotný stav zvierat úzko súvisí s ich výživou, stavom obydlí, ochranou pred parazitmi…

Ak chceme niečo zo včiel mať, nemôžeme im len bez rozmyslu brať. Už dávne príslovie hovorí: „Skúpy včelár škodí najviac sám sebe“. Moderné výskumy dokazujú, že nijaká priemyselná náhrada sa skutočnému medu vo výžive včiel nevyrovná, nemožno ju jednoducho objemovo vymeniť za med bez strát, neobsahuje totiž toľko potrebné a inak nenahraditeľné imunostimulačné látky (tejto téme sa budeme venovať neskôr v samostatnom článku). Jednoducho povedané: Časť medu, (pravdaže vhodného!), musí zostať v zásobných vencoch zimného chumáča. Inak sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavia rôzne nepríjemné ochorenia. Len v dôsledku nozematózy svet stráca ročne státisíce včelstiev a ajv krajinách s teplým počasím po celý rok, kde sa jej príznaky neprejavujú v úľoch tak manifestačne ako u nás, odhadujú ekonomický výpadok chorobou oslabených včelstiev na 20–30 %.

Keď pred dvomi rokmi na svetovej konferencii v Bulharsku prezident Apimondie G. Ratia hodnotil stav svetového včelárstva, uviedol deväť príčin, prečo stav včelstiev v celom svete klesá. Jednou z nich je aj čoraz chudobnejšia pastva, potrava. Už sa nemôžeme spoliehať iba na prirodzenú odolnosť včelstiev, imunitný systém včely je viditeľne oslabený, už nemáme priestor na vlastné chyby, lebo synergickým pôsobením spomenutých deviatich príčin sa naša pozícia ešte zhoršuje. Napriek tomu je Gilles Ratia optimistom. Riešením pre budúcnosť môže byť uplatňovanie praktických zásad ekologického včelárstva vo vlastnej praxi. A tak, ak aj vy dnes stojíte pred prázdnymi úľmi so zavretými letáčmi, prehodnoťte zodpovedne doterajšie postupy a prístupy ku svojím včelám, nájdite a odstráňte chyby a začnite znovu. A možno celkom po novom, v duchu prispôsobených 24 článkov ekologického chovu včiel. Ak ste malý, hobby včelár alebo nadšený milovník prírody istotne si pre to nájdete dostatok dôvodov.

Ján Repka